Bol som na vela miestach na svete,ale ani jedno z nich mi nemohlo dostatocne pripomenut moj domov - moju izbu...
Zo vsetkych miest na svete sa vzdy rad vraciam do svojej izby. A to ci je tam poriadok,ci je tam bordel,v ktorom mam poriadok len ja,alebo ci je tam bordel taky aky je momentalne,co znamena,ze sa tam nevyznam uz ani ja. Je to moj kus sveta,v ktorom som panom ja,v ktorom platia moje pravidla,a v ktorom sa citim vzdy najlepsie na svete,aj ked som tam stravil uz tolke hodiny,dni...
Nad mojou izbou som sa zacal zamyslat az posledne,ked som sa dokopal k tomu,aby som sa zacal pripravovat na prijimacky,ktore ma v najblizsej dobe cakaju,a to preto,ze tam teraz travim tak 3-4 hodinky denne. Je to celkom sranda,ked si zacnete vlastnu izbu vsimat inymi ocami - ocami ktore v zivote uz nieco videli,a ked si uvedomite,ze je to uz doba,co som si v izbe skryval darceky na Vianoce,aby ich bratia nenasli (14 rokov dozadu), ked som sa tam sedel za skolskou lavicou (necudujte sa,otec ju neviem odkial zohnal,a mal som ju ozaj rad,sluzila mi ako stol),a ucil sa po chorobe(13 rokov dozadu)ked som sa na koberci prvy krat hral s vojacikmi a legom (16 rokov dozadu),kedy som robil v tej a samej izbe tolko veci,na ktore mi ostavaju krasne spomienky.
A potom som si zacal vsimat cez aky progress moja izba presla - najprv to bola jedna velka miestost,potom sa cela velka miestnost rozdelila na 3 mensie (kde uz jedna z nich bola moja),potom ako sa menila jej vyzdoba - od detskych knih,cez plagaty stihaciek,k plagatom Avril a Gorilazz,az ku stavu,v ktorom je teraz - plagaty sa zmenili na plagaty skupiny Nightwish,detske knihy vystriedali enciklopedie,slovniky a knihy o svete, hracky vystriedali uz len spomienky na moje detske casy,pod stolom je miesto lopty pocitac,atd. , to by ste museli vidiet (kedykolvek,len sa ohlaste,ze upracem :-P)
Prosto aby som uz pomaly skoncil a presiel na dalsi prispevok,vzdy ked som prisiel zo skoly domov,prve kroky boli do mojej izby,ked som potreboval byt sam,jedinym spolocnikom mi bola moja izba,ked som si chcel zaspievat,verne nacuvala vela krat falosnym tonom,ked som sa hneval na niekoho,alebo na nieco,bola mi spojencom a hnevala sa so mnou,je len moja - moja vlastna izba...
Venovane vsetkym,koli ktorim mam na moju izbu take spomienky,a taktiez vsetkym,ktori prispeli k jej vyzdobe...
3 komentáre:
Sem zelená závistí jako... špenát?:D Jo, asi tak nějak:D No, možná míň;)Ne,dělám si srandu:P A s těma přímačkama držím palce;)
juuj po precitani tohto clanku, mne az prebehlo hlavou co vsetko som ja zazila vo svojej izbe a ako sa to vsetko zmenilo. Z hraciek uz su knizky do skoly, skrine ako sa zmenila technika a vsetko za tie roky. Myslim si, ze kazdy kto pozrie do svojej izby uvidi sa tam ako maly/a chlapec/dievca ako sa hra s hrackami :)
Jenny:Dakujem :-)
Moni:toz po urcitom case nam neostava nic ine ako spominat :-)
Zverejnenie komentára