Tak ma zasa raz pochytila choroba,ale takuto som veru uz davno nezazil,a to mi verte ,ze som ich uz v zivote zazil dost,opisem vam to den po dni:
Den 1. : Je sobota,siel som spat o piatej rano,budim sa o pol jedenastej rozbity ako ciganska hracka. Zistujem,ze s kazdym hlbokym nadychom sa dostavuje bodava bolest v lavej casti pluc,no ako pri väcsine mojich bolesti nastava rovnaky prikaz v mojom hlavnom pocitaci (mozog :-) ) ...to ignore< . Cely den sa snazim robit cokolvek ,aby som nabral preflamovanu energiu,pijem kavu,oddychujem,vecer som sa vyberam von na jeden caj + posedenie so starymi kamaratkami,maximalnu vecernu unavu pripisujem poslednym par dnom,slubujem si ,ze na par dni vypnem,idem spat neprirodzene skoro (23:00).
Den 2. : Nedela rano,mamka ma budi zo slovami,ze za chvylu pride krstna mama,ze by som mohol vstat,moja odpoved je,ci by mi nemohla doniest teplomer. Po prvom spolknuti zistujem,ze si to zacinaju odnastat mandle,a tak mi je jasne,co sposobilo vcerajsiu unavu - som chory uvedomujem si. Hladina teplomera nevyskocila az tak vysoko,a tak vstavam,idem mamke zagratulovat k narodeninam,no s kazdym krokom,s kazdym slovom co poviem ubuda mojich sil,a tak si idem po pol hodine zasa lahnut - tentokrat iba na 2 hodiny. Po dvoch hodinach sa zobudzam a zistujem,ze kazde spolknutie ma uz ozaj boli,a hlavny pocitac vykazuje : ...failure of ignore< Citim sa zle,ale snazim sa tvarit,ze sa nic nedeje,pretoze na dalsi den ma caka dolezite stretnutie,a chory by som sa nahno nedostal. Zial jedine coho som chopny je cely den lezat v obyvacke,teplota sa s pribudajucimi hodinami zvysuje,pomaly stracam schopnost prehltat,a preto mi zjedenie krajca chleba na veceru trva pol hodiny.Ostavam spat v obyvacke (takto,u nas sa ostava spat v obyvacke iba ak:a)ste navsteva,pretoze hostovske izby akosi nemame,b)ak ste z rodiny a nechce sa vam delit o vlastnu izbu, c) ak ste ozaj vazne chori ),zaspavam so slabou teplotou (na mna ozaj slabou) 38,6°.
Den 3. :Tak a je to tu,ozajstne peklo.Zobudzam sa o piatej rano,zistujem,ze takmer nemozem dychat,na polikanie som zial mohol zabudnut. Otec kazde rano vstava o takomto case,cize uz bol hore,dal mi zmerat teplotu,s uzasom zistujeme,ze mam 39,6° (co je u mna viac menej taky normal,aj ked musim uznat,ze to uz bolo aj na mna pomaly dost),na silu som do seba cez tu malu strbinku medzi mandlami strcil jeden paralen a vycerpane spal dalej.Okolo 11tej mi vola Fleur ohladom toho stretnutia a akosi je posledna,ktora na najblizsie 2 dni odo mna pocuje zmysluplnu a rozvitu vetu. Po navsteve doktora uplne stracam moznost jest,pit a rozpravat,dostavam zo seba len zvuky,alebo len jednoduche a kratke slova.(...a viete si predstavit ake to bolo pre cloveka ako som ja tazke...) Kazde 4 hodiny jedavam paralen,aby som teplotu dostal aspon na fajnovych 38,5,zaspavam hladny,unaveny,uboleny...
Den 4. :Tu uz sa stav trochu lepsi,tabletky co som dostal mi kvalitne zabrali, po zobudeni mam na moje pomery teplotu malu,no stale do seba cely den nedostavam nic okrem dvoch poharov caju,kazdopadne som celkom rad,ze aspon uz nemam teploty,pretoze aj to je uz vylepsenie stavu,vecer do seba konecne do seba dostavam pol malej misky spagiet,co je ozaj uspech. Ten maly kusok tuheho jedla po dvoch dnoch mi krasne ukazuje ake mam spalene hrdlo od zle prehltnutych liekov,no tu bolest prekonavam,pretoze som 2 dni nic nejedol,a vychutnavam si tuhu stravu - hura.
Den 5. :Po dvoch dnoch mlcania zo seba vydavam prve vety ,mandle este stale citim,ale mozem jest mozem pit,mozem rozpravat,svet je zrazu krasny,aj ked viem,ze uplne vyliecenie mi bude trvat este tak asi tyzden,bolest mandli,ktore su este stale 2x väcsie ako by boli v normale si nevsimam,a uzivam si konverzacie a tesim sa z kazdeho jedla,ktore mozem zjest :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára