Darkness

The dreams are gone
midnight has come
the darkness is our new kingdom...
/Angel of Darkness by Alex C. and Yasmin K/





Dnes vecer sa mi naskytla uzasna prilezitost. Prilezitost ktora sa mi nenaskytuje kazdy den,a predsa ten dnesny som mal stastie. Na namesti spustili svetla o nieco neskor ako na ostatnych uliciach. Poviete si nic uzasne predsa,ale mne sa to uzasne vidi byt,pretoze jednak mam tmu velmi rad,a jednak preto,ze vidiet namestie zahalene do ruska tmy sa neda kazdy den...


Skusim vam opisat moje pocity najlepsie ako viem:

Vysiel som z domu,a po par krokoch som si zapalil cigaretu,dnes uz ani neviem ktoru. Isiel som po mojej ulici nahor,tak ako takmer vzdy,ked som chcel za niekym ist,pretoze je to prakticky najrychlejsia cesta,ako sa na namestie dostat. V tme poulicnych lamp,a prazdnej ulice sa ticho ozyvali odrazy zipsov na mojich topankach. Robim prilis vela hluku na take ticho,povedal som si,a tak som este spomalil krok.Na stretnutie s Yozim som mal este pol hodiny,ubezpecil som sa,ked som presiel pod lampou,pohladom sa na hodinky.Pomaly som dorazil na namestie,ked som zbadal,ze nieco nesedi.Lepsie som sa prizrel a hned mi to doslo - namestie bolo zahalene do tmy. Srdce mi poskocilo od radosti,a tak som napriek prvotnemu pomalemu pohybu krok zrychlil,aby som sa do tej krasy co najskor ponoril. Akonahle som zasiel za Orange,tak som v tom bol az po usi. To malo svetla,co na namesti lenivo poskakovalo,vyliezalo z vykladov obchodov,ktorych majitelia mali dost penazi na to,aby si to osvetlenie zaplatili. Chvylu som sa zapozeral a pohol sa dalej. Prechadzal najprv okolo Evanielickeho kostola,potom okolo Radnice a svetla bolo o to menej,cim som bol blizsie k stredu namestia. Mal som naplanovane ist rovno do Kaviarnicky,no ked som uz mal tu prilezitost,tak som si povedal,ze pozriem aj nas Park.Vedel som,ze tam bude dielo najväcsie a najkrajsie. Po ceste som stretaval ludi,na ktorich ma najviac pobavila ta zmena spravania. Zrazu sa ponahlali,nie ako zvycajne, boli vystraseny,ked som im pozrel do tvari,nikde sa nezastavovali,nic si neobzerali,iba priamo hladeli pod nohy a snazili sa co najrychlejsie z tej mojej krasy dostat. Pousmial som sa prechadzajuc cez cetu,odhodil dalsi ohorok,a vosiel do Kaviarnicky,kde som sa mohol tesit na dalsiu prijemnu partiu sachu s dobrym kamosom.



Venovane tomu "Bohovi",ktory mi tak vyborne na vecer vylepsil naladu,pretoze asi zabudol zaznut tie svetla...