Weekend

Daj kazdemu dnu prilezitost,aby sa stal najkrasnejsim dnom Tvojho zivota...
[Mark Twain]








Vzdy sa dokonale tesim na vikendy.Aj ked,poviete si,kto sa netesi,ale dovod mojho tesenia sa nie je ten,ze cez vikend je nedela ,od Ceskeho slova nedělá (dufam,ze som to napisal dobre),nie az taky lenivy zasa nie som,kazdy a jeden vykend mi prinesie vzdy nieco nove,nieco neocakavane,nieco,na co sa nemozem pripravit,prosto kazdy vikend je iny...

Uvediem par prikladov - tento vikend som si uzil dokonaly relax po chorobe,minuly vikend mala mamka narodeniny + bolo krasne pocasie (aspon myslim),takze sa mi lahsie dychalo,predminuly vykend som dokonale poupratoval celu izbu a potom ked uz som bol rozbehnuty tak aj cely dom (nie ,nerobim to casto :-P ),prosto kazdy vikend na tych par tyzdnov dozadu co si pamätam ma dokazal niecim prekvapit. A dokonale,napr. ako ten posledny,ked som dost hnusne ochorel (clanok predtym),aj ked je pravda,ze to bol uz koniec vikendu,ale dost ma to prekvapilo,pretoze takto chory som uz ozaj davno nebol.Mimochodom,aby som este doplnil ten predosly clanok,tak v piatok bolo vyvrcholenie prudkou alergickou reakciou na lieky co som bral,resp. na poslednu tabletku co som mal vziat... Aka ironia - nieco co mi malo pomoct mi zrazu uskodilo,ale co uz...

Kazdopadne sa uz tesim na dalsi vikend,pretoze ja som clovek,ktory si az tak do buducna neplanuje veci (zvyknu nevychadzat),a tak si ani na vikendy nikdy nic neplanujem,aby som sa mohol nechat plne prekvapit tym,co ma caka a neminie...



Venovane prave tym prekvapujucim vikendom...

Five days of HELL

Tak ma zasa raz pochytila choroba,ale takuto som veru uz davno nezazil,a to mi verte ,ze som ich uz v zivote zazil dost,opisem vam to den po dni:






Den 1. : Je sobota,siel som spat o piatej rano,budim sa o pol jedenastej rozbity ako ciganska hracka. Zistujem,ze s kazdym hlbokym nadychom sa dostavuje bodava bolest v lavej casti pluc,no ako pri väcsine mojich bolesti nastava rovnaky prikaz v mojom hlavnom pocitaci (mozog :-) ) ...to ignore< . Cely den sa snazim robit cokolvek ,aby som nabral preflamovanu energiu,pijem kavu,oddychujem,vecer som sa vyberam von na jeden caj + posedenie so starymi kamaratkami,maximalnu vecernu unavu pripisujem poslednym par dnom,slubujem si ,ze na par dni vypnem,idem spat neprirodzene skoro (23:00).

Den 2. : Nedela rano,mamka ma budi zo slovami,ze za chvylu pride krstna mama,ze by som mohol vstat,moja odpoved je,ci by mi nemohla doniest teplomer. Po prvom spolknuti zistujem,ze si to zacinaju odnastat mandle,a tak mi je jasne,co sposobilo vcerajsiu unavu - som chory uvedomujem si. Hladina teplomera nevyskocila az tak vysoko,a tak vstavam,idem mamke zagratulovat k narodeninam,no s kazdym krokom,s kazdym slovom co poviem ubuda mojich sil,a tak si idem po pol hodine zasa lahnut - tentokrat iba na 2 hodiny. Po dvoch hodinach sa zobudzam a zistujem,ze kazde spolknutie ma uz ozaj boli,a hlavny pocitac vykazuje : ...failure of ignore< Citim sa zle,ale snazim sa tvarit,ze sa nic nedeje,pretoze na dalsi den ma caka dolezite stretnutie,a chory by som sa nahno nedostal. Zial jedine coho som chopny je cely den lezat v obyvacke,teplota sa s pribudajucimi hodinami zvysuje,pomaly stracam schopnost prehltat,a preto mi zjedenie krajca chleba na veceru trva pol hodiny.Ostavam spat v obyvacke (takto,u nas sa ostava spat v obyvacke iba ak:a)ste navsteva,pretoze hostovske izby akosi nemame,b)ak ste z rodiny a nechce sa vam delit o vlastnu izbu, c) ak ste ozaj vazne chori ),zaspavam so slabou teplotou (na mna ozaj slabou) 38,6°.

Den 3. :Tak a je to tu,ozajstne peklo.Zobudzam sa o piatej rano,zistujem,ze takmer nemozem dychat,na polikanie som zial mohol zabudnut. Otec kazde rano vstava o takomto case,cize uz bol hore,dal mi zmerat teplotu,s uzasom zistujeme,ze mam 39,6° (co je u mna viac menej taky normal,aj ked musim uznat,ze to uz bolo aj na mna pomaly dost),na silu som do seba cez tu malu strbinku medzi mandlami strcil jeden paralen a vycerpane spal dalej.Okolo 11tej mi vola Fleur ohladom toho stretnutia a akosi je posledna,ktora na najblizsie 2 dni odo mna pocuje zmysluplnu a rozvitu vetu. Po navsteve doktora uplne stracam moznost jest,pit a rozpravat,dostavam zo seba len zvuky,alebo len jednoduche a kratke slova.(...a viete si predstavit ake to bolo pre cloveka ako som ja tazke...) Kazde 4 hodiny jedavam paralen,aby som teplotu dostal aspon na fajnovych 38,5,zaspavam hladny,unaveny,uboleny...

Den 4. :Tu uz sa stav trochu lepsi,tabletky co som dostal mi kvalitne zabrali, po zobudeni mam na moje pomery teplotu malu,no stale do seba cely den nedostavam nic okrem dvoch poharov caju,kazdopadne som celkom rad,ze aspon uz nemam teploty,pretoze aj to je uz vylepsenie stavu,vecer do seba konecne do seba dostavam pol malej misky spagiet,co je ozaj uspech. Ten maly kusok tuheho jedla po dvoch dnoch mi krasne ukazuje ake mam spalene hrdlo od zle prehltnutych liekov,no tu bolest prekonavam,pretoze som 2 dni nic nejedol,a vychutnavam si tuhu stravu - hura.

Den 5. :Po dvoch dnoch mlcania zo seba vydavam prve vety ,mandle este stale citim,ale mozem jest mozem pit,mozem rozpravat,svet je zrazu krasny,aj ked viem,ze uplne vyliecenie mi bude trvat este tak asi tyzden,bolest mandli,ktore su este stale 2x väcsie ako by boli v normale si nevsimam,a uzivam si konverzacie a tesim sa z kazdeho jedla,ktore mozem zjest :-)

Angels or Demons

Black or white,
damned or blessed,
that´s the question,
that should be asked.

Who is good,
who such evil,
who is angel,
and who devil?

And so you now,
go run so fast,
cuz till you´ll see,
no sight will last.

With bright light blinded,
or with darkness bound,
after all your tries,
you´ll hear no sound.

Apart from this,
each other is,
what you´ve thought
from the very start...
/Edy/


Tak sa prechadzam po uliciach alebo po namesti,kedze mam prechadzky tak rad,hoci je vonku kosa ako v ruskom filme,a dost podstatne to skrati ich trvanie,pozeram sa na vsetkych tych ludi,z ktorych kazdy si ide za svojim cielom,poväcsinou nevsimajuc si okolie,nic...

A vtedy prichadzam na scenu ja - este stale dost detsky na to,aby som vedel vymyslat,aby som vedel fantazirovat,aby som vedel sa vedel hrat. A tak teda kracam po tej ulici a predstavujem si tych ludi trochu inak:
Jeden pohlad,surove zhodnotenie vlastnosti a potom predstava - uvediem priklad: Po mojom boku so mnou kraca vecernou ulicou stara kamaratka. Rozpravam sa s nou aj o dolezitych veciach,aj o blbostiach ,a potom pride to zhodnotenie,a zrazu vedla mna kraca ta ista kamaratka trochu zmenena,je oblecena cela v bielom,ma na sebe ziarive rucho a plast,spoza ktoreho jej trcia obrovske kridla s malymi bielo - zlatymi pierkami. A ako by to mojej predstavitosti nestacilo,tak ma zrazu z hnedych vlasov strieborne,a na tvari tajne ornamenty namalovane jasnou,zlatou farbou.Potom klipnem ocami,a obraz je zrazu prec,vedla mna kraca stara dobra kamaratka,ktora sa na mna nechapavo pozera,a ja sa smejem pokojne dalej...

A tak pokracujeme tou nasou spolocnou prechadzkou dalej,a prichadzame do roboty mojho brata.Je tam,a aj ked ho mam strasne rad,moj "rozum"nado mnou zvitazi a to iste praktikujem aj na nom.Zrazu to nie je moj brat v normalnych modrych dzinoch,beznom svetri,zimnej bunde a s na cierno zafarbenymi vlasmi,ale zrazu je to moj brat v tazkom ciernom plasti a kapucnou prehodenou cez hlavu,jeho koza sa z nicoho nic zmeni na sivu a ruka v ktorej drzi staru kosu vyzera tak staro a opotrebovane,hadam ani nie zivo. A zasa raz to mojej predstavivosti nestacilo,a tak este vykuzlila dusivy sivy mrak okolo celeho "tohto" co este pred zlomkom sekundy byvalo mojim bratom.No akonahle miknem pohladom,uz je to zasa raz dobrak moj brat,ktory o nicom nevediac dalej pokracuje v rozhovore so svojimi kamaratmi...

Tak aby som skoncil s mojim fantazirovanim,myslienka tohto bola ta,ze ak ste nahodou videli jeden film,v ktorom sa z normalnych ludi,pri trosku peclivejsom pohlade,stavalo nieco ine,tak taketo nieco ma napadlo dnes vecer,prosto pozriet sa trochen pod povrch,aj ked sposob je mozno trochen... Chory?!Asi ano :) Ale to by som nebol ja,a stratil by som dost caste oslovenie "divny"...


Venovane mojim dnesnym objektom,ktore vyborne posluzili na napisanie tohto prispevku...
(picture by Deviantart of course...)

My room

Bol som na vela miestach na svete,ale ani jedno z nich mi nemohlo dostatocne pripomenut moj domov - moju izbu...











Zo vsetkych miest na svete sa vzdy rad vraciam do svojej izby. A to ci je tam poriadok,ci je tam bordel,v ktorom mam poriadok len ja,alebo ci je tam bordel taky aky je momentalne,co znamena,ze sa tam nevyznam uz ani ja. Je to moj kus sveta,v ktorom som panom ja,v ktorom platia moje pravidla,a v ktorom sa citim vzdy najlepsie na svete,aj ked som tam stravil uz tolke hodiny,dni...

Nad mojou izbou som sa zacal zamyslat az posledne,ked som sa dokopal k tomu,aby som sa zacal pripravovat na prijimacky,ktore ma v najblizsej dobe cakaju,a to preto,ze tam teraz travim tak 3-4 hodinky denne. Je to celkom sranda,ked si zacnete vlastnu izbu vsimat inymi ocami - ocami ktore v zivote uz nieco videli,a ked si uvedomite,ze je to uz doba,co som si v izbe skryval darceky na Vianoce,aby ich bratia nenasli (14 rokov dozadu), ked som sa tam sedel za skolskou lavicou (necudujte sa,otec ju neviem odkial zohnal,a mal som ju ozaj rad,sluzila mi ako stol),a ucil sa po chorobe(13 rokov dozadu)ked som sa na koberci prvy krat hral s vojacikmi a legom (16 rokov dozadu),kedy som robil v tej a samej izbe tolko veci,na ktore mi ostavaju krasne spomienky.

A potom som si zacal vsimat cez aky progress moja izba presla - najprv to bola jedna velka miestost,potom sa cela velka miestnost rozdelila na 3 mensie (kde uz jedna z nich bola moja),potom ako sa menila jej vyzdoba - od detskych knih,cez plagaty stihaciek,k plagatom Avril a Gorilazz,az ku stavu,v ktorom je teraz - plagaty sa zmenili na plagaty skupiny Nightwish,detske knihy vystriedali enciklopedie,slovniky a knihy o svete, hracky vystriedali uz len spomienky na moje detske casy,pod stolom je miesto lopty pocitac,atd. , to by ste museli vidiet (kedykolvek,len sa ohlaste,ze upracem :-P)

Prosto aby som uz pomaly skoncil a presiel na dalsi prispevok,vzdy ked som prisiel zo skoly domov,prve kroky boli do mojej izby,ked som potreboval byt sam,jedinym spolocnikom mi bola moja izba,ked som si chcel zaspievat,verne nacuvala vela krat falosnym tonom,ked som sa hneval na niekoho,alebo na nieco,bola mi spojencom a hnevala sa so mnou,je len moja - moja vlastna izba...


Venovane vsetkym,koli ktorim mam na moju izbu take spomienky,a taktiez vsetkym,ktori prispeli k jej vyzdobe...

Sunset

Sunshine,sunshine Reggae...

Don´t worrie,
don´t hurry,
take it easy...

Sunshine,sunshine Reggae...
/Laid Back - Sunshine Reggae/














Je skoro rano,par dni dozadu a ja dostavam taky boost dobrej nalady,ze som si to ani viac nemohol priat. A pritom to bola taka malickost,ini by mohli povedat,prosto ma zobudil slnecny svit.

Snival som uz ani neviem aky sen,a pomaly som sa zobudil pohladom do uzasneho jasu,a az po chvyli som si uvedomil,ze zijem,ze som v izbe,ale ze som uz prebudeny som si chvylu uvedomoval. Z mojho okna vidim priamo na ulicu,a taktiez na domy,ktore su na druhej strane cesty (myslim,ze by bolo fakt vyhodne,aby ste si raz obzreli cely dom,ulicu,zahradu atd,aby ste presne vedeli co a ako),a slnko vychadza sposobom,ze najprv chvylu posedi na susedovej streche a az potom sa lenivo dvyha na oblohu. A presne ten "sediaci" moment ma rano zobudil. Neviem co by mohlo nahradit tento pocit,ked som so zmuriacimi ocami pozeral do tej nadhery,a pritom do niecoho takeho jednoducheho.

Vazit si kazdy luc Slnka som sa naucil za toho pol roka,co som bol v Kosiciach na skole,pretoze ak poznate aspon trochu Kosice,tak viete,ze clovek si tam bez vetra toho Slnka velmi neuzije. Cize sa mi velakrat stalo,ze som Slnko videl po dvoch tyzdnoch,a pripadal som si ako Jet Li vo filme Fearless (ozaj si pozrite,stoji za to),v tej casti,ked sadil rizu po 2hy krat...

Mam Slnko rad,je prijemne ho vidiet a citit jeho silu najmä po takej dlhej zime...


Venovane malickostiam,na ktorych stoji svet...

Just Like That

In a world so far away,
at the end of a closing day,
little child was born and raised,
depep in the forest on a hidden place,
mother never saw his face.
/Within Temptation - in perfect harmony/









Nieco krasne,nieco neuzitocne,nie pre slavu,nie pre moc,jednoducho len tak...

Myslim,ze ludia uz davno prestali vytvarat krasne veci len tak,aby potesili nase nevdacne ludske oci,len tak aby mozno potesili tie vlastne,a nie preto aby na tom zarobili balik penazi,prosto aby bol Svet o nieco krajsi...

Mozno na to ludia nie su stavani,mozno sa im v tejto upohanlanej dobe uz nechce,mozno su na to ine dovody,ktore ja nevidim,ale kazdopadne toho pekneho vidim v tejto dobe malo. A nemyslim len hmotne a materialne veci. Ked si to tak zhrniem,tak aj napriklad lasky je malo (to len tak okrajovo,pretoze k tejto teme som sa vyjadril uz 2x,mozno malo,mozno vela),malo je priatelstva,malo je oddanosti,malo je starych ritierskych hodnot,a cize malo je cti,malo je pravdy,vela je klamstva,takmer kazdy jeden si ide len za svojim a na zvysok takpovediac kasle.

Pekne to zhodnotil jeden kamarat: ,,Zivot nefunguje ako v americkych vojnovych filmoch - nikto sa za Johnom nevrati,ak mu mina odtrhne nohu a nebude ho za svistania guliek odtahovat prec do bezpecia..." A nemozem si pomoct,nech nad tym vyrokom rozmyslam ako rozmyslam,tak mal Zoli absolutnu pravdu.

A preco je tomu tak?Srnky netusia...Neviem kto to zacal,popripade kto bol ten "prvy nevdacny",ktory zistil,ze ak nieco vytvori pre ludi so zamerom zarobenia penazi,tak to ide jednoduchsie,a neobzeral sa za nasledkami,neviem,no kazdopadne to ani nikomu nemozem zazlievat,doba je zla,ako by povedal basnik,a vsetci sa snazia ako mozu,no zasa raz ide len o tu lahsiu cestu,cestu niekym vysliapanu...

Ale jedno viem,cakam dalej na toho "Vyvoleneho/Vyvolenu",ktory/a pride s napadom stvorit nieco uzasne,mozno materialne,mozno duchovne,a zmeni par ludi na svete,pretoze uz to by bol uspech,a mozno by bol zivot lepsi,a mozno aspon krajsi,ak uz nie lepsi...




Venovane kazdemu,kto bude podstatou toho,ze zmenim nazor....

Tattooos and paintings

Viem,ze nie som nejaky extra umelec,ale chcel som sem hodit par mojich prac :) (kedze na pokec to nejde... )













To dievca - pamätate sa na knihu Nemciny Themen Neu ci ako sa to volala :-) Tak to bola jedna hodina s Kochovou :-P



Jenny -pamätas? :-)









(No copying please,I spent some time by doing them...)

Darkness

The dreams are gone
midnight has come
the darkness is our new kingdom...
/Angel of Darkness by Alex C. and Yasmin K/





Dnes vecer sa mi naskytla uzasna prilezitost. Prilezitost ktora sa mi nenaskytuje kazdy den,a predsa ten dnesny som mal stastie. Na namesti spustili svetla o nieco neskor ako na ostatnych uliciach. Poviete si nic uzasne predsa,ale mne sa to uzasne vidi byt,pretoze jednak mam tmu velmi rad,a jednak preto,ze vidiet namestie zahalene do ruska tmy sa neda kazdy den...


Skusim vam opisat moje pocity najlepsie ako viem:

Vysiel som z domu,a po par krokoch som si zapalil cigaretu,dnes uz ani neviem ktoru. Isiel som po mojej ulici nahor,tak ako takmer vzdy,ked som chcel za niekym ist,pretoze je to prakticky najrychlejsia cesta,ako sa na namestie dostat. V tme poulicnych lamp,a prazdnej ulice sa ticho ozyvali odrazy zipsov na mojich topankach. Robim prilis vela hluku na take ticho,povedal som si,a tak som este spomalil krok.Na stretnutie s Yozim som mal este pol hodiny,ubezpecil som sa,ked som presiel pod lampou,pohladom sa na hodinky.Pomaly som dorazil na namestie,ked som zbadal,ze nieco nesedi.Lepsie som sa prizrel a hned mi to doslo - namestie bolo zahalene do tmy. Srdce mi poskocilo od radosti,a tak som napriek prvotnemu pomalemu pohybu krok zrychlil,aby som sa do tej krasy co najskor ponoril. Akonahle som zasiel za Orange,tak som v tom bol az po usi. To malo svetla,co na namesti lenivo poskakovalo,vyliezalo z vykladov obchodov,ktorych majitelia mali dost penazi na to,aby si to osvetlenie zaplatili. Chvylu som sa zapozeral a pohol sa dalej. Prechadzal najprv okolo Evanielickeho kostola,potom okolo Radnice a svetla bolo o to menej,cim som bol blizsie k stredu namestia. Mal som naplanovane ist rovno do Kaviarnicky,no ked som uz mal tu prilezitost,tak som si povedal,ze pozriem aj nas Park.Vedel som,ze tam bude dielo najväcsie a najkrajsie. Po ceste som stretaval ludi,na ktorich ma najviac pobavila ta zmena spravania. Zrazu sa ponahlali,nie ako zvycajne, boli vystraseny,ked som im pozrel do tvari,nikde sa nezastavovali,nic si neobzerali,iba priamo hladeli pod nohy a snazili sa co najrychlejsie z tej mojej krasy dostat. Pousmial som sa prechadzajuc cez cetu,odhodil dalsi ohorok,a vosiel do Kaviarnicky,kde som sa mohol tesit na dalsiu prijemnu partiu sachu s dobrym kamosom.



Venovane tomu "Bohovi",ktory mi tak vyborne na vecer vylepsil naladu,pretoze asi zabudol zaznut tie svetla...

Music

Oh how do I fell,
flow of it in my veins.
Someone could tell that I am ill,
when I listen to it in several rains...
/Edy/












Pocuvat hudbu za kazdych okolnosti... Myslim,ze tak nejako som si to vyplnil v profile v pokeci. A tak nejako to aj dodrziavam,cize ked som este nemal mp4ku (myslim,ze tak nejako sa to ludovo vola,inak mp4 player?),tak som hudbu za pochodu pocuval vyhradne z mobilu,pretoze ziadna mp3ka (zasa? :-P) mi nikdy nevydrzala dlhsie ako rok a vzdy sa bud rozbila,alebo na nu uz nic neslo hadzat,alebo jednoducho prestala fungovat. A ked som tu fajnovu hudbu pocuval cez mobil,tak sa mi par krat stavalo,ze som ho musel nabijat kazdy den.

Hudba je moj zivot,je to nieco bez coho si neviem predstavit normalny den,hudbu pocuvam ked umyvam riady (ak je ich vela,tak je to jediny sposob,ako ma k tomu donutit) s takymi velkymi sluchadlami, ake ma ta babena na fotke,pocuvam ju ked si idem zafajcit na dvor/zahradu (cize ked som sam doma,a viem,ze si mozem dovolit to,ze nebudem nic pocut),pocuvam ju ked kreslim,pocuvam ju,ked niekam idem,v skratke vzdy.

Pamätam sa este,ked som zacal hudbu pocuvat,pretoze presne vtedy vznikla moja prezyvka,a aj ked je to tak davno. Bol som maly (presny vek si ozaj nepamätam),a ako väcsina "modernych" deti,aj ja som pozeraval Cartoon Network,a tam behavala rozpravka Ed Edd & Eddy,ktora sa mi velmi pacila,aj ked som jej nic nerozumel,ale nalejme si cisteho vina,detom stacia obrazky,pismo a jazyk idu bokom. Rozpravku mi jeden den zrusili krutym a nehoraznym zakodovanim,a tak som si povedal ,ze mi ostane ako spomienka aspon prezyvka (hadajte aka :-P ),no ale kazdopadne som odbocil uz dost,par hodin na to na miesto Cartoon Network prisla MTV,a to bol pociatok mojho pocuvania hudby - moj hudobny zrod.

A tak som si zacal pomaly hladat styl - najprv som pocuval to co moj starsi brat Pali,neskor som si zacal tvorit vlastny styl (A. Lavigne... Musite uznat ze v prvych dvoch albumoch mala huste texty...),a ten som vycibril do toho dnesneho,kedy pocuvam hudbu,ktora ma nabudi,v ktorej sa najdem,za ktoru sa skryjem,ked som nervozny,smutny atd...

Jedine co ma dokaze nastvat a pobavit naraz (krasne spojenie nie?) je ten pohlad ludi,ked im poviem,ze pocuvam metal a rock. Najcastejsia odpoved je ,,nevyzeras..." . Poviem vam,keby som si to nejako bral,tak by som sa aj nahneval,ale vysvetli mi niekto,preco by som si mal koli hudbe nechat narast dlhe vlasy,zacat nosit retaze,cierne oblecenie viac ako teraz?Ked hudba je tak internacionalna,tak solidarna,ked nikdy nepovie,ze ju niekto nesmie pocuvat,nikdy Nas nema dost,nikdy jej neprekaza,ak casto obmiename Jej dcery a synov,ked je taka uzasna?

Povedal by som ze su to problemy ludi,ktori sa v mladom veku nevedia zaradit myslienkovo a nazorovo,a tak sa najlahsie pridaju k skupine,ktora pocuva prave ich hudbu. Myslim,ze im to nemozem mat za zle,je to predsa ta jednoduchsia cesta,ktorou sa ludia tak casto vyberaju...



Venovane vsetkym milovnikom hudby :)

Spring

Učitelka:,,Žáci víte,kdy spoznáme,že je jaro?"
Móricko:,,Ano,súdružko učitelko,ptáci sedí na vejcích."
Učitelka:,,Ješte nějaký jiný příklad by se nenašel třído?"
Móricko:,,Ano,súdružko učitelko,hafáni honí po ulicích ptáky."
Učitelka:,,Móricko,prosím Tě,opusti třídu."








,,Zeby Jar?"pýtal som sa sam seba predvcerom ked bolo vonku ozaj prijemne,konecne mali luce slnka aj nejaku silu,ozaj som pocul spievat tych vtakov vonku na zahrade,prosto bolo super,povedal by som,ze to boli tie prve naznaky jari,aj ked viem,ze nejaka ta "zima" sa este dostavi,ale uz to nebude take hrozne,ved od prveho jarneho dna uz nie je tak daleko...



Viem ze tento prispevok je mozno len moje zbozne prianie,kedze zimu ako rocne obdobie tak nenavidim,ale aj tak je vzdy lepsia aspon nejaka nadej- aspon nejake to svetielko,ako nic. A ked sa vonku ukaze prave taketo pocasie ako posledne 2 dni,tak ta nadej sa stava realnejsou a realnejsou. Toboz ked zacnem rozmyslat nad tym,ze o par dni alebo tyzdnov uz mozno budem moct vytiahnut svoju "letnu" vetrovku,mozno botasky namiesto topanok,kazdopadne uz nebudem musiet byt taky naobliekany,uz budem moct "zahodit" rukavice a ciapku,pretoze ich nebudem potrebovat,prosto budem zasa vo svojom "zivle".



Cize aby som to viac menej skratil,tak momentalne v kazdom luci slnka,v kazdom otepleni (aj ked len chvylkovom),pri kazdej viditelne zlepsenej nalade u ludi,prosto vo vsetkom pozitivnom vidim jar.Viem,ze clovek vidi len to co chce,a ja viem,ze tu jar vidiet chcem,tak ju vidim,a budem ju vidiet,dokym ozaj nepride aby sa skoncilo nekonecne cakanie.





Venovane vsetkym,ktory sa rovnako ja uz nemozu dockat...