Jenny

This one´s for you Jenn.As I promised...








Prv nez sa dostanem k tomu,co chcem Jenny venovat,dovolte mi par slov: S Jenny sme sa zoznamili pred (fuuu) 7 rokmi s tym,ze prisli k nam spat na nas privat. Pamätam sa na to akoby to bolo vcera - na kopec snehovo bielych vlasov,obrovsky usmev na tvari a na ten elan,ktory som ozaj pred tym nevidel...

Opisat Jenny je ako opisovat vynimocnu osobu - kazdy mi da za pravdu,ze slovami sa to neda,ide to len "to by ste ju museli vidiet a spoznat" stylom,tak aby si kazdy mohol utvorit nazor sam,nazor,ktory mam ja,a ktory sa uz tych 7 rokov nemeni :-) Raz som o nej vyhlasil,ze je streštidlo obecne,a za tym si stojim - Jenny je uzasna svojim pohladom na svet,na seba,a vlastne na vsetko okolo seba.No co si najviac na Jenn cenim,je hlavne to aka je -a ako mi dokaze pomoct,ked to mozno ani sama nevie,ako rozprava,ako sa sprava,ako vystupuje,ako mysli,a ako mi je ako mladsia sestra,ktoru som nikdy nemal :-)

A toto je moja vdaka za vsetko:


Lesom sa ozyval dupot kopit - kopit,ktore dunivo dopadali na mäkku,machom posiatu zem. Pomädzi stromy sa hnal uhlovo cierny kon,a jeho majitelka odeta v ciernom plasti ho pohanala,aby siel rychlejsie,pretoze musela dorucit spravu za kazdu cenu...
Jûarynn vedela,ze je prenasledovana,ze sa za nou zenie asi tucet jazdcov,a bola si vedoma toho,ze skor ci neskor ju dobehnu,pretoze jej stary priatel bol uz unaveny. Na mensej luke zastala a zapocuvala sa do tmy - jej elfske usi ju este nikdy nezradili. Niekde za sebou zacula v lese sepot,a tak s obratnostou elfky zoskocila z kona,a z tulca vytiahla svoj runami vykladany luk. Z lesa vysli desiati jazdci,kazdy zahaleny do siveho plasta a s vytasenym mecom. Ostali stat na mieste a cakali,ako na ich prichod zareaguje mlada elfka.Ta zo seba strhla plast:
,, Som princezna Jûarynn,pani strieborneho meca,a vladkyna lesnych tvorov,ako sa opovazujete mi skrizit cestu?!" zakricala do tmy,a do tetivy zarazila jeden zo svojich sivych sipov. Jazdci sa na seba pozreli,no ani jeden z nich neprehovoril. Jemny vanok sa pohraval s jej zlatymi vlasmi,a naduval jej lahke oblecenie,ktore ako jej luk doplnali elfske a kralovske runy:
,, No tak hovorte!" prikazala,a natiahla luk. Jeden z jazdcov trochu predstupil,a zoskocil z kona:
,, Elfska spina,daj nam ten zvitok!Moji muzi,su uz unaveny prenasledovanim ta! " Elfka zvrastila obocie,a jej sip si razom razil cestu vzduchom,az to svistalo. Za okamih sa uz zabodol odvaznemu muzovi do hrdla,na co za dalsi okamih padol na zem - mrtvy. Vytiahla z tulca dalsie dva,a o chvylu,ako bratia leteli vzduchom k dlasim dvom jazdcom - jeden spadol z kona,a druhy so sipom v hrudi ostal sediet,no vypadol mu mec z ruky. Jazdci popohnali svoje kone,a lesom sa znova ozval dupot kopit. Elfka odhodila luk,a vytasila strieborny mec - dar od jej otca,a hoci luku osvetloval len mesacny svit,cela sa ponorila do striebornej ziary,ktora z meca vychadzala. Rozbehla sa im oproti, a ked uz boli dostatocne blizko odrazila sa zo zeme,a vyskocila do vzuchu,aby tak pretala hrdlo dalsiemu jazdcovi,ktory este chvylu cvalal s konom,no potom aj on spadol na mäkku travu,az to buchlo. Vstala zo zeme ,a zvysni muzi ju obklucili.
,,Ten zvitok," povedal chladne jeden z nich,a natiahol k nej ruku,v ktorej nedrzal mec. Jej odpovedou mu bol vsak len jej smiech,ked nieco posepkala konom,ktori ich vestkych zhodili na zem. Traja z muzov uz ani nehladali svoje mece sa rozutekali do tiena stromov,a zvysni ostali lezat na zemi zazerajuc na mladu princeznu.Ta si z cepele striasla krv,a prilozila ju na hrdlo jednemu z tich ,co ostali:
,,Vase zivoty su mi ukradnute,no varujem vas,ak pojdete za mnou dalej,taka velkorysa uz nebudem!" Muzi sa postavili,a so strachom sa snazili nasadnut na kone,no tie ich nechceli pocuvat,a tak sa rozbehli do lesa pesi,rovnako ako ich druhovia pred chvylou:
,,Ni unde glati,mellonami" povedala konom,na co kyvli hlavou,a spolocne odkracali do lesa. Elfka zasadila mec spät do posvy,a luka sa znova ponorila do sera.Zdvyhla zo zeme svoj luk,prehodila cez seba plast a podisla ku svojmu konovi:
,,Dobry priatelu,caka nas este dlha cesta," povedala mu s usmevom na jej krasnej tvari,na co kôn svihol chvostom. Vyskocila nanho,a odkracala do ciernej noci...


Venovane jednemu z najlepsich ludi,akych poznam,a teda Tebe Jenny :)