People

Clovek nesmie stracat nadej.Stratit nadej je totit ako zomriet dvadsat rokov pred vlastnou smrtou.
[Ilja Grigorjevič Erenburg]













Svet je plny debilov,svini,skaredych ludi (myslim povahovo samozrejme),hovad.uchylov a takto by som mohol pokracovat dalej a dalej,az kym by mi nedosli slova.Ale vcera som sa presvedcil,ze all is not lost - stretol som ale velikansku kopu ludi dobrych,zlatych,milych,napomocnych atd. No vazne,a to som necestoval ani tak daleko - siel som iba do Ruzomberku.

Hned rano o stvrtej ma nahneval vodic autobusu,a keby som sa tak tucno nepotreboval dostat na vlak,aj by som sa znizil na jeho uroven,ale kedze tak skoro rano asi tazko stopnete nejake auto,musel som to vydrzat a prekonat pokusenie (poslal ma dpc,a este aj povedal,nieco v style ,,tato pri****na mladez).Vyvrcholenie jeho skvelej nalady bolo,ze to iste skusil aj s jednou babkou v Harichovciach,ale tej uz asi bolo jedno ci sa niekam dostane,alebo nie,takze mu to opätovala - a to rapidne. Kazdopadne prisiel som do cieloveho mesta,a ako sa den zle zacal,vyvyjal sa uplne sialene dobre - akoby som snival.Zrazu boli ludia okolo mna usmievavy,mily - najmä na skuskach. Ked to porovnam s tym,co som zazil na zapise v Kosiciach,tak je to az vtipne,ze kolko malo km staci na to aby boli ludia iny.Alebo ako staci zmenit skolu - Fleur,uz Ti naplno verim!

Pocas skusok sa vsetci spravali milo,ludia sa mi prihovarali,pytali sa ci nepotrebujem pomoct s niecim atd. Prosto krasa... A najlepsie bolo,ked sme cakali na speakovu cast. Sedel som tam,pocuval oblubenu hudbu,a zrazu sa mi prihovoril chalan ze ako som napisal test. Piece of cake vravim,a tak sme sa dali do reci (??? hovorim si).Ako sme tam kecali,do rozhovoru sa pridala nejaka baba,co sedela oproti (sedeli sme na chodbe),ze ci som z vychodu - uz sme boli traja.Potom sa prihovoril aj jej priatel,potom nejaky chalan (volal sa Maros,a zachranil mi penazenku neskor :-) ),potom nejaka baba co sedela o asi 4 sedadla dalej si prisadla rovno vedla mna, a kecala tiez,potom este dosla jedna,ktora zjavne potrebovala podporu,pretoze bola nervozna...A uz nas bola celkom slusna kopa,a bavili sme sa,smiali sa atd. Bolo to fajn - ani neviem ako rychlo zbehla ta hodina a pol co sme mali cakat.

Potom,ked sme skoncili s ustnou skuskou,bolo nacase ist domov,a tak Maros zavolal taxik,pretoze sa potreboval dostat na ubytovnu,kde bol zlozeny,a neuverite co - este aj ten taxikar bol uplne super - vyprávau o 106,bol mily,nenuteny,bol fajn. Odviezol nas na stanicu,dokonca nam poradil jednu restauraciu, a tam bola pre zmenu casnicka,ktora bola este lepsia - kazdu chvylu za nami chodila,ci mame vsetko,ci nam nic nechyba,a dokonca nam este aj spravila cenu (aj ked sme sa o to vobec nepokusali). Vo vlaku som bol vzdy zvyknuty na to,ze sprievodkyne (ci ako sa volaju - tie co stikaju listky) su vzdy odulete,nenavidia svoju robotu,atd,ale tato bola zasa raz mila,este sa aj pozastavila a chvylu pokecala.

Dosiel som do SNV a myslel som si,ze tento sen sa skonci,ale neskoncil... Na moje pocudovanie sa mi hned ked som vysiel z vlaku prihovorili dve dôchodkyne,uplne nenutene,pytali sa kam idem,ci bolo fajn atd. Krasa... A vyvrcholenie bolo ,ked na mne na stanici nechavala oci jedna baba (celkom pekna,musi sa uznat) dlhsie,aby to bol este nevynny pohlad. Beautiful... A teraz ked toto pisem rozmyslam,ci to vsetko nebolo len preto,ze som bol v saku,mozno hey,pretoze ludia sa zvyknu spravat inak,ked ste slusne nahodeny,ale ja sa nechavam v tej iluzii,ze to bolo len preto,ze tak chceli,a ze to boli skvely ludia,co nepochybne boli :-)



A tento prispevok je venovany prave im,za to,ze som mal jeden krasny den...