Saint Valentine´s day

Lubit je ako ked sa pocikate - vsetci to vidia ale len Vy to citite... [zasa raz neviem kto to povedal :-D ]






Po poslednom poste som si povedal,ze je na case sa trochu na blogu odmlcat,viac menej pre to aby som si uctil pamiatku stareho kamarata a aj viac menej preto,aby som mal viac casu na to co som si potreboval zariadit/vybavit a dovybabovat,a aj preto pisem o 14.tom februari 20teho...

Vzdy som tvrdil,ze Valentin je len prizemny sviatok,kedze ak niekoho ozaj lubim,tak mu to dokazujem cely rok,a nie len v jeden specialny den,a inak tomu nebolo ani tento rok,aj ked priamo nikoho okrem mojich rodicov nelubim. Cely den som si prakticky neplanoval ist vonku,pretoze ma to vobec netahalo,no nakoniec som pristal na pozvanie od kamarata a siel na jedno pivo.Potom ako som uz bol takmer doma,tak som stretol este kamosku a kamosa co sa rozvazali na aute tak som si povedal ze preco by som sedel doma,tak som sa siel rozvazat s nimi a bolo mi celkom fajn,vratil som sa domov a rozmyslal.

Kazdy a jeden Valentin je v mojom zivote iny ,a aj tento bol trochen iny,najmä koli udalosti s pred toho dna,ale aj preto,ze by to bolo vyrocie mojho byvaleho vztahu.Zial to je uz minulost,no kazdy rok Valentin nieco predchadza,a tak mam moznost sa zamylat a kazdy rok preklinat ci uz sameho seba,ze som prilis vyberavy,a ze asi nevedome cakam na to special co cakam,alebo vsetkych ostatnych za to ako rozdielne sa k Valentinu stavaju.

Mozno je nieco divne vo mne (ako uz po nespocetne vela krat),ze neuznavam taketo sviatky,alebo je nieco divne (ako uz tiez po nespocetny krat) s ludmi,neviem povedat,no vymyslame si sviatky celkom trapne,pricom su o dost dolezitejsie veci...




Viem sam dobre,ze akonahle by som mal "vazny" vztah v case Valentina,tak by som pisal inak,ale takto mam na to plne pravo :-P

Friday 13.th

,,Prosim?!"ozvalo sa po dlhom vybrovani... ,,Caf Peto,tak co ideme teda na tu kavu?" ,,Ach ahoj Milka,jasne,pojdeme,kolko je hodin?" ,,Och,ty este spis,prepac ze som Ta zobudila...",,Nevadi,"odpovedal rohliadajuc sa po izbe.Jeho mozog sa pomaly vracal do normalneho rezimu.,,Je 9:45,takze kedy sa stretneme?Mozeme tak o stvrt na jedenast v Planete?"spytala sa.,,Hmm,a nemohli by sme o pol,ze sa dam dokopy?" ,,V pohode,tak o pol v planete dobre?",,Oks,budem tam," odpovedal,a polozil.
Pomaly vstal z postele,siel sa umyt a tesne pred pol jedenastou vyrazil z domu na stretnutie,ktore mal naplanovane uz vcera. Stretli sa v planete,prijemne sa rozpravali o tom co bude,a dohadovali si spolocnu buducnost brigadovanim v Bratislave.

Otvorili sa dvere a do kaviarne vosli Edyho stari kamarati.Boli casy,kedy s nimi travil dlhe hodiny vystrajanim a kecanim o hlupostiach. Pozdravil ich kyvnutim hlavy a vratil sa spät k rozhovoru s Milkou. Hlavu mal uz par tyzdnov plnu myslienok o planovani buducnosti,a teraz tie myslienky prezentoval starej priatelke,ktora ho vzdy rada vypocula...

Zrazu mu jeden z tych kamaratov naznacil,aby prisiel k nemu.Edy vstal podisiel k nemu,a stretli sa akurat na schodoch.,,Vies uz co sa stalo."povedal mu,a Edy sa ani spytat nemusel a pomaly mu to dochadzalo.,,Co?"opytal sa aj tak,aby si bol isty.,,Peto dnes rano zomrel."Sice sa na to pripravoval uz dlhsie,pretoze vedel,ze to "vdaka" rakovine raz pride,no odkladal ten den co najdalej a ten den bol zrazu tu. Vnutornosti mu obratilo naopak,a pred ocami sa mu zacali mihat spomienky:Opekacka na zahrade,On a brat v obyvacke po navrate zo skoly,stretnutie na ulici,rozhovory u neho doma...

Nebolo podstatne,co hovoril dalej,ani detajly tej hodiny,kedy sa to stalo,podstatne bolo,ze ho uz nikdy neuvidi smiat sa s kamaratmi,ze mu uz nikdy nepotrasie rukou,ked sa nahodou stretnu v meste. A tak mu neostava nic ine,ako sa prichystat na poslednu rozlucku s nim v Pondelok o jednej,a ist dalej,aj ked to bude tazke...

Velmi tazke...



You have passed on the other side
where light and joy rule,
eternal glory to you,my friend,
might you be still alive...



Venované večnej spomienke Peťovi Majerčákovi...

Nothing...

,,Aké krásne ticho by bolo na svete, keby ľudia hovorili iba to, čo vedia..." /neurazite sa,ale nespomeniem si kto to povedal :-D - i.e. kto to vie,nech mi napise,ze to sem hodim :) /

Obycajne sa na svoj blog prihlasujem takto vecer,aby som sa na neho pozrel,skontroloval blogy mojich priatelov,a ako uz po niekolky krat som dostal chut donho napisat.Ibaze dnes mam problem,pretoze som nevedel o com,a tak som sa rozhodol napisat o nicom.

Mozno to vyznie blaznivo,ale zistujem,ze sa to da... A uplne bez problemov... Clovek by si pomyslel,ze ak polozi prsty na klavesnicu a nema priamo ziadnu myslienku,tak po par pismenach popripade slovach nebude mat o com pisat,toboz ak pise o nicom. Neviem co toto dokazuje,ci uz to odzrkadluje moju naladu,alebo moje "vnutro" a teda myslienky,ktore momentalne vyzeraju ako tie "mravce" ak si zapnete Slovensku Televiziu prilis neskoro alebo skoro (teda neviem ci tomu tak este je,pretoze telku som nevidel uz mesiac),alebo najlepsie povedane vyzera ako bublinky v džakuzi (fuj ake hnusne slovo),alebo ci to dokazuje,ze som dostatocne sibnuty na to ,aby som to zvladol..

Kazdopadne som nevedel,ze mozem pisat ciste asociacie bez toho aby som aspon na tych par bezvyznamnych percent,zapojil moj mozog do cinnosti. Je polnoc a ja by som uz mal davno spat,pretoze poslednych par dni som toho ozaj vela nenaspal,ale napriek unave a stipaniu oci som sa predsa len rozhodol,ze to neodlozim na rano/zajtra/nikdy...

A tak teda pisem dalej a dalej,a pozeram ze mi to krasne vylepsuje naladu,pretoze si uvedomujem nakolko streleny mozem byt,a akonahle si toto precita niekto ,kto ma ma aspon trochu nepozna,tak si myslim,ze nebude ochotny/a citat dalsie prispevky,ktore dufam maju aspon trochu myslienok,ak nie aspon dost,co sa mojich postojov atd tyka.

Mno a zistujem,ze uz toho pisem vela,pretoze komu by sa chcelo citat "nic" na vela stranach pouzitim vela slov,a tak grandiozne uzavriem moje sialenstvo tym,ze prestanem pisat,jedine co urobim bude,ze napisem venovanie,ako za takmer kazdym mojim prispevkom,ak teda to nie je za kazdym,no ako vravim pisem asociacie,cize nemam cas si to skontrolovat :) Koncim ludkovia, a ak ste vydrzali citat az do teraz,mate moj respect ;)

Venovane vsetkym,ktory si to napriek uvodnemu varovaniu precitali,za to,ze mali vydrz :P (mimochodom,nebol som pod vplyvom ziadnych omamnych/navykovych ani inych latok,akurat mi trochen zasibalo,ale stava sa...)

Red Dragon

War doesn´t determine,who is right - only who is left...
[Bestrand Arthur William Russell]










Viem presne kedy sme dorazili ku kralovstvam Black League a Dark Star... BOlo to o pol osmej vecer.Viem to,pretoze na tu chvylu som cakal cely den. Po nekonecnom vystavani sme dostali povel k pochodu. Vseti sa radovali... To cakanie bolo uz na nevydrzanie.Tolko vojakov po kope som vo svojom zivote v Red Dragone nevidel. 15 kralovstiev slo do vojny. Nevedel som,aku sancu maju tieto kralovstva proti nam,no ani ma to netrapilo.
Chcel som sa pomstit,zabijat...
A tak sme cakali v lese.Pomaly sa stmievalo a tvare svojich spolubojovnikov som videl len v mihotavom svetle fakiel,niektorych som nevidel vobec.,,Z cakania do cakania,dostalo sa mi do usi,ked som si obzeral svoju sekeru.Pozrel som sa smerom,odkial veta prisla a nemohol som nesuhlasit.Ten co ju vyslovil mal absolutnu pravdu.Ani mne sa uz nechcelo viac cakat,ale napriek netrpezlivosti,ktora vysela vo vzduchu bola nalada vsade navokol dobra. Tesili sme sa na boj.Starsi vojaci sedeli pokojne opreti o stromy,ti mladsi preslapovali od nadsenia z miesta na miesto a aj ja som sa par krat neudrzal... Vrava vsade okolo ma obchadzala ako voda kamene v potoku.Pomaly som si predstavoval,ako by mohol nasledujuci boj vyzerat,ako odseknem prvu hlavu,zabijem prveho nepriatela.Vtedy ma z mojich myslienok vytiahol znamy hlas:,,Budu landiky,povedal Valdyx s obrovskym usmevom na tvari a odkracal dalej.Smial som sa z neho,pretoze takyto bol pred kazdym bojom.,,Spravne naladenypovedal som si pre seba.Vylepsil mi naladu,ako vzdy len on vie.Este som sa poriadne ani nedosmial,ked za mnou dobehol mlady clovek.Drzal v ruke kus pergamenu,ktory mi nasledne podal,a behal naspät za svojim velitelom.Vedel som presne,za kym sa vracia.,,Sharizard povedal som si po tichu a otvoril zvitok. Bolo tam napisane:,,Ak si so svojou armadou pripraveny,tak vystrel do vzduchu ohnivy sip a zautoc!Nebolo treba hovorit na koho,poznal som ten rozpis naspamät. Moji vojaci na mna s nadejov pozerali.Vedeli co znamena ten zvitok.Pozrel som sa na nich s usmevom na tvari a viac im nebolo treba hovorit,zacali spievat.Spievali tu znamu piesen o vojne,vytaztve ale aj o padlych priateloch a hrdinoch. A pridavali sa dalsi... Do vzduchu vyletuvali prve ohnive sipy a tak som vzal luk od jedneho elfa,zapalil hrot sipu od fakle,natiahol a vypalil pomädzi koruny stromov do ciernej noci...
A tak sa zacala bitka.Zbehli sme z toho lesa ku hradbam neuveritelnou rychlostou.Nad hlavami nam svistali sipy od elfskych bratov,kuzla od mocnych magov a vojnove stroje tiez prispeli svojou davkou sily.Ukazali sa najmä na hradbach,ktore padli ako keby boli z papiera a dreva a nie z pevneho kamenia.Skreti na svojich vrkoch ako prvy stupili na cudziu zem.Zem ktora sa otriasala pod nohami vsetkych vojakov. Preskocil som zniceny val,a zbadal nepriatelov,ako sa na nas rutia so strachom v ociach.Boli sme asi na 10 metrov od seba a tak som zrychlil,vyskocil od zeme a zatal svoju sekeru do prveho z nich.Vykrikol od bolesti,ale to som uz bol daleko za nim a sekal dalej,pretoze tato noc patrila nam,vojakom,magom a zlodejom z kralovstva SHADOWS...



Venovane vsetkym kamaratom,spojencom,priatelom a aj nepriatelom,ktorych som mal tu cest stretnut vo svete Cerveneho Draka

All is not lost

All we can share is the time,that is given to us...
[Gandalf Grey]










Raz mi jeden priatel povedal,ze vzdy sa najde dovod,preco zit.,,Vzdy!",povedal,a odkracal so svojou priatelkou z cintorina. Este chvylu som sa na nich pozeral a pobral sa na "vojensky",ktory je o trochu dalej,a je tam bozsky pokoj. Sadol som si vedla padleho Rusa,na mäkky mach,ktorym su tieto neudrziavane hroby posiate,vytiahol cigaretu a zapalil si...

Bol som tam len ja,kostry pod mojimi nohami a zapadajuce slnko.Dokonca aj na leto to bol velmi teply den a tak som sa na prechadzku s Nim a s Nou dostala z takto podvecer.

Dlho sme kruzili okolo namestia,a potom dostal napad ist na cintorin.Chcel pozriet svoju babku,ktoru mal tak velmi rad,ja som si povedal, ze aj som tu svoju dlho "nevidel" a tak sme sli. Po ceste sme kupili sviecky,chvylu mlkvo postali najprv pri jednom,potom pri druhom hrobe a pri brane sa rozlucili. Napriek miestu,kde sme boli mi bolo velmi prijemne.

Dlho som rozmyslal,kde sa v nom berie tolko optimizmu a sily zit... Zivot mu nahadzal pod nohy uz cely kamion poliena on vzdy vstal a s rozbitymi kolenami sa este aj usmial. Sedel som na tom hrobe,pozeral do slnka a rozmyslal,preco sa niektore veci stanu a niektore nie.Preco jedni ziju,pokym druhi su mrtvi. V jednom kuse mi napadali slova o zivote,ktore vravel Gandalf Frodovi,ked nevedel kam sa ma v Morii vydat.

Vo vseobecnosti smrt neuznavam ako nieco zle,a vzdy ako ma napadne tato myslienka,spomeniem si prave na Gandalfove slova. Bol to mudry chlapik...



Venovane tim,ktorich sa to tyka...