Minuleho roku v lete som musel stravit jeden tyzden v Tornali s mojou mamkou.Aj ked,musel asi ani nie je to spravne slovo,pretoze ja som chcel a tesil som sa na to..
Este vecer pred tym som robil v Cafete,a domov som prisiel tak okolo pol noci, cize rano som,si skor ako sme sa vydali na cestu,vypil jednu kavicku,na zahrade, pod ceresnou, s mamkou a s cigaretou.Nikto okrem nas dvoch nebol doma,takze sme si to mohli dovolit. Z Levoce sme vyrazali asi tak o deviatej s tym,ze som bol v meste kupit tabak, aby sme mali aj tam dole co fajcit (dole preto,lebo Tornala sa nachadza 10 km od Madarskych hranic,kto by nevedel).
Do Tornale sa ide cez dva hnusne kopce plne strasnych zataciek,a kto uz soferoval,alebo aspon robi vodicak vie, ze v takychto pripadoch to ide v poradi - dvojka, trojka, dvojka,trojka,stvorka,dvojka... Ale aj napriek tymto zakrutam som si cestu uzival. Ja soferujem rad,krasne svietilo slnko,v radiu nam hralo okey-ko, no prosto super.Sem tam sme sa v tych kopcoch zastavili,jednak preto,aby som nefajcil za volantom, a jednak preto,aby sme si vychutnali Bozske ticho. Poznate to... Ked ste niekde (s prepacenim) v riti a najblizsia civilizacia je 50 km a aj to vzdusnou ciarou, tak to ticho spoznate...
V Tornali sme boli asi tak o jedenastej, pretoze som sa ani velmi neponahlal, a cez tie kopce som si vychutnaval okolie a krajinu na ukor casu.Ubytovani sme boli v areali kupaliska,v nasej chatke,okolo nas bolo plno ludi,ale nam osobne by netrebalo nikoho. Boli sme tam my dvaja, a nothing else matters...
Celu nasu "dovolenku" (pretoze mamka sa ucila na statnice) ani raz nezaslo slnko,ak neratam noc, ani raz nebol dovod na hadku,ani raz mi neskrizil cestu opity vyvrhel, ani raz som nemusel niekomu vysvetlovat ze po madarsky neviem a ani nechcem, prosto to bol tyzden plny prijemneho pisania mojej knihy,tyzden plny radosti,bol to jednoducho uzasny tyzden...
Pre moju mamku,vdaka ktorej je svet stale krajsi...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára