The opposites

I´m thinking of how much evil is in the world.How much can people hurt the others.And how much good is,and how people help each other. And right after that I don´t know where do I count...

What am I ?

Who am I?

Am I the one I want to be,or am I the one they made me?Don´t know...There´s noone who could tell such a thing to me...But if I try to decide by my own,if I try,almost everytime i get that same idea or image... Shadow....

Death or life...

Good or bad...

Angel or demon...

Black or white...

Nemozem s istotou tvrdit, ze som lawfull good alebo lawfull bad... Neviem ci poznate ten pocit, aky musela mat ta manicka z filmu Final Fantasy, ked stala uprostred dvoch armad... Tak taky pocit poväcsinou zazivam ja ked sa mam rozhodnut,na ktoru stranu sa pridat... Poväacsinou zratam vsetky moznosti ktore z jedneho alebo druheho rozhodnutia vyplyvaju a podla toho sa rozhodnem. Ono by to bolo aj fajn, keby to raz nebola ta dobra a raz ta zla stranka...

Vo mne ako v cloveku je vela dobra... To vravia ludia ktory ma nepoznaju vobec alebo poznaju uplne,a ktorym som pravdepodobne nejako pomohol a preto si to dovolia tvrdit...

Ja vravim ze vo mne je vela zla... Viem to z vlastnych skusenosti, ktore blizsie nebudem uvadzat, aby ste si mysleli tu prvu moznost...

A teraz... Co som...

Dobry, alebo zly?

Som ten anjel,ktoreho ziara svieti na dialku, alebo som ten cert,a mam rohy a kopyta?

Nie... Dnes uz viem co som...

Ja nie som ani jedno ani druhe a pritom oboje...

I´m a shadow...

I stand between heaven and hell...

There´s no destiny for me,becouse I chose my own...

And my destiny is to have no destiny...

I´m a shadow...

I´m a shadow...

Dráčik

Dracik je laska,dracik je spasa,
naserte draka a caka vas skaza...

Dlho som vahal s tym,ze sem napisem nieco o mojom bratovi. O tom starsom...

Najprv dam nieco kratke o nom: moj brat je z tych,ktory ak uvidia chlapa so zbranou najprv budu hladat kamery,a potom ak neuvidia ziadne,budu tasit noz... Nema rad neporiadok, no je lenivy, je mudry a predsa sa sprava niekedy ako hlupak, je taky ako by niektori chceli aby boli,a predsa je taky aky by ste nechceli byt. Je to prosto clovek ktoreho mozete bud mat strasne rad,alebo nenavidiet,tam nie je nic medzi tym...

A predsa mi je taky podobny,a ja jemu...


Zistujem,ze opisovat osobu blizku mne a viacerim ludom je tazsie ako som si myslel,pretoze si to pravdepodobne raz precita a ako ho poznam aj sa nad tym pozastavi a ked ho nechcem urazit tym,ze poviem o nom viac ako by som chcel,tak si musim dat pracicku (asi aj preto toto pisem pol roka,priblizne tak odstavec na mesiac...)

Isto sa pytate skadial ta prezyvka Dráčik?Poznate tu rozpravku s malym Dračikom poziarnikom?Tak ak ste dostatocne mudri,co myslim,ze ste ak toto citate,tak pochopite :-) Kazdy z nas troch bratov ma nejaku prezyvku,ale iba jeden z nas troch ju nema z rozpravky,aj ked povodne mal :-)

Mno ale aby som presiel k veci:S Lacim sme sa "skamaratili" az ked som mal 18 rokov,dovtedy bol nas vztah taky... divny... skor ako keby sme ani bratia neboli,no potom prisla rapidna zmena - stal sa mi vzor.A to tak velmi,ze je mi vzorom este aj teraz,aj ked ma obcas dost kvalitne hneva,ale myslim,ze to maju bratia robit a posuvat tych ostatnych dalej,co on jednoznacne robi. Dali sme sa dokopy vramci jednej onlinovej hry,ktoru mam na vrchu - to je verzia,kt. som mu povedal,a kt. prijal,ale pravda je taka,ze som zistil co odo mna chce,co pozaduje a to som mu dal,a potom som si za to vybral nieco ja - zacal som sa mu zverovat so svojimi problemami,nase rozhovory sa predlzili z par sekund,najprv na par minut,potom na par vecerov a teraz uz trvaju aj par dni (samozrejme nie vkuse).
Kedze ma velmi slusne,priam vyborne skusenosti so psychologiou (ano aj preto som ju chcel studovat,zasa raz sa odvolavam na slovo "vzor"),tak ak problem priamo nevyriesil,tak mi aspon ukazal to,co ja ukazujem ludom dalej - obe strany.

A vzdy som si mal z coho vybrat,za co mu dakujem,pretoze ma vytiahol z depiek,,bol pri mne,ked zomrel Mišo,bol pri mne,ked som skusal nove vztahy,bol pri mne,ked som so vztahmi koncil,bol pri mne aj v nemocnici ked sme sa bali co na to povedia rodicia rano :-D naucil ma vazit si,nacucil ma mat vlastny nazor,naucil ma predierat sa zivotom,naucil ma riesit cudzie problemy,naucil ma toho daleko viac,ukazal mi ake je to vratit sa na cestu svetla,ak som z nej zisiel... A je toho este kopec...

Ale co je hlavne:
- moj brat nepozna slova ako neviem,namiesto toho povie zistim

- moj brat nepozna slovo nemam,povie pozicam,sak dakedy vratis
- moj brat ma vzdy dobru radu,a ak nema,tak aspon vypije :-P
- moj brat prichadza vtedy ak uz naokolo nie je nikto,kto by pomohol...


Vsetci by chceli takeho brata ako mam ja,a to ze sa obcas pohadame nehra absolutne ziadnu rolu...




Venovane Tebe bro´,preto,ze si...

One beautiful week

Minuleho roku v lete som musel stravit jeden tyzden v Tornali s mojou mamkou.Aj ked,musel asi ani nie je to spravne slovo,pretoze ja som chcel a tesil som sa na to..

Este vecer pred tym som robil v Cafete,a domov som prisiel tak okolo pol noci, cize rano som,si skor ako sme sa vydali na cestu,vypil jednu kavicku,na zahrade, pod ceresnou, s mamkou a s cigaretou.Nikto okrem nas dvoch nebol doma,takze sme si to mohli dovolit. Z Levoce sme vyrazali asi tak o deviatej s tym,ze som bol v meste kupit tabak, aby sme mali aj tam dole co fajcit (dole preto,lebo Tornala sa nachadza 10 km od Madarskych hranic,kto by nevedel).

Do Tornale sa ide cez dva hnusne kopce plne strasnych zataciek,a kto uz soferoval,alebo aspon robi vodicak vie, ze v takychto pripadoch to ide v poradi - dvojka, trojka, dvojka,trojka,stvorka,dvojka... Ale aj napriek tymto zakrutam som si cestu uzival. Ja soferujem rad,krasne svietilo slnko,v radiu nam hralo okey-ko, no prosto super.Sem tam sme sa v tych kopcoch zastavili,jednak preto,aby som nefajcil za volantom, a jednak preto,aby sme si vychutnali Bozske ticho. Poznate to... Ked ste niekde (s prepacenim) v riti a najblizsia civilizacia je 50 km a aj to vzdusnou ciarou, tak to ticho spoznate...

V Tornali sme boli asi tak o jedenastej, pretoze som sa ani velmi neponahlal, a cez tie kopce som si vychutnaval okolie a krajinu na ukor casu.Ubytovani sme boli v areali kupaliska,v nasej chatke,okolo nas bolo plno ludi,ale nam osobne by netrebalo nikoho. Boli sme tam my dvaja, a nothing else matters...

Celu nasu "dovolenku" (pretoze mamka sa ucila na statnice) ani raz nezaslo slnko,ak neratam noc, ani raz nebol dovod na hadku,ani raz mi neskrizil cestu opity vyvrhel, ani raz som nemusel niekomu vysvetlovat ze po madarsky neviem a ani nechcem, prosto to bol tyzden plny prijemneho pisania mojej knihy,tyzden plny radosti,bol to jednoducho uzasny tyzden...

Pre moju mamku,vdaka ktorej je svet stale krajsi...

Assassin

Bola chladna noc... Dazd bubnujuci do zeme zakryval zvuk mojich krokov...
Na chvylu som sa zastavil, a este raz si prezrel moju obet.Bol to mlady vojak.Nemohol mat viac ako 20 rokov.Bolo mi cudne,preco musi tak mlady clovek zomriet, no uz dlhe mesiace sa na dovody nepytam.Je to takto lepsie...
Pomaly som sa k nemu prikradol od zadu.Nemal ani najmensiu sancu o mne vediet,pretoze dych mam taky chladny,ze ani v zime ho nie je vidiet. Az ked som stal za nim,vsimol si ze nieco nie je v poriadku.Tieto hrozne ludske predtuchy...No zivot mu to aj tak nezachranilo.Moja dyka za mu z chutou zabodla kdesi pod tretie rebro.Chudak...Ani vykriknut od bolesti nemohol,pretoze som mu rukou pridrzal usta.
Pomaly som jeho bezvladne telo tahal prec zpod poulicnej lampy.Bolo uz vlastne jedno,ci by ho niekto nasiel alebo nie, svoju ulohu som si splnil, no aj tak som vedel,ze takto najlepsie zabranim komplikaciam.Jeden nikdy nevie a vyvolat poplach by moj utek z mesta len stazilo...
Vzdy som mal rad tieto trapne a neupravovane mestske kriky.Ak bolo treba, dalo sa do nich bezproblemov skryt,popripade aj nieco viac. No to nanestastie dnes v noci nebol moj pripad.Dotiahol som Ho rovno doprostred tejto hustiny ci co to bolo a nechal som ho tam lezat vediac,ze ho tak ci tak skor ci neskor najdu.

Ocistil som si dyku od Jeho krvi, a pokojnym krokom som sa vydal do dazdivej noci prec...

Pribeh je cista fikcia a nema nic spolocne s realitou... Venovane vsetkym mne podobnym Night Walker - om...

Door

Predstavte si dvere... (pre pomoc davam obrazok)

Dvere krasne,ciste,no pre vas zavrete. A predstavte si ze si tieto dvere chodite kazdy den obzerat,co sa vam tak zapacili. Pomaly zacnete zistovat,ake su krasne,kolko museli asi tak stat,kolko asi vazia, a aku maju cenu. Cenu nie len pre vas,ale aj pre inych.. Pretoze to by bolo az prilis egoisticke...

A teraz si predstavte,ze pri takej normalnej kazdodennej prehliadke tychto dveri sa zrazu pootvoria...

Cely cas,co ste sa na ne chodievali pozerat ste ticho rozmyslali a tuzili vidiet, co sa za nimi skryva, a zrazu sa pred vami pootvorili.Detska radost z novej hracky je nic oproti pocitu,ktory sa prave rozlieva vo vasom tele.

A tak vas napadne maly podvod. Nechce sa vam cakat,kym sa cele dvere otvoria, a tak zacnete cez tu malu skaru nakukat dnu,pomaly tie dvere tahat, a vsemozne sa snazit,aby sa otvorili co najskor...

Uz uz sa vam to dari a tie dvere sa zrazu z nicoho nic zavru pred nosom. Skoro vam ho privru.

Vsade okolo vas je oblak prachu,ktory ten naraz zdvyhol z uzasneho portalu.A vy rozmyslate,co sa stalo. Preco sa tak zrazu zavreli.

Preco sa stava vasa jedina otazka,a trizni vasu mysel...

Preco...

Preco...

Preco...

Alebo este lepsie otazky - Co ste spravili zle?Co sa stalo??

A vy neviete,a zistite az ked je neskoro...

Pre vsetky Zasa sa opakujucE a cudNe veci na ktore si asi nikdY nezvyknem...