All we can share is the time,that is given to us...
[Gandalf Grey]
Raz mi jeden priatel povedal,ze vzdy sa najde dovod,preco zit.,,Vzdy!",povedal,a odkracal so svojou priatelkou z cintorina. Este chvylu som sa na nich pozeral a pobral sa na "vojensky",ktory je o trochu dalej,a je tam bozsky pokoj. Sadol som si vedla padleho Rusa,na mäkky mach,ktorym su tieto neudrziavane hroby posiate,vytiahol cigaretu a zapalil si...
Bol som tam len ja,kostry pod mojimi nohami a zapadajuce slnko.Dokonca aj na leto to bol velmi teply den a tak som sa na prechadzku s Nim a s Nou dostala z takto podvecer.
Dlho sme kruzili okolo namestia,a potom dostal napad ist na cintorin.Chcel pozriet svoju babku,ktoru mal tak velmi rad,ja som si povedal, ze aj som tu svoju dlho "nevidel" a tak sme sli. Po ceste sme kupili sviecky,chvylu mlkvo postali najprv pri jednom,potom pri druhom hrobe a pri brane sa rozlucili. Napriek miestu,kde sme boli mi bolo velmi prijemne.
Dlho som rozmyslal,kde sa v nom berie tolko optimizmu a sily zit... Zivot mu nahadzal pod nohy uz cely kamion poliena on vzdy vstal a s rozbitymi kolenami sa este aj usmial. Sedel som na tom hrobe,pozeral do slnka a rozmyslal,preco sa niektore veci stanu a niektore nie.Preco jedni ziju,pokym druhi su mrtvi. V jednom kuse mi napadali slova o zivote,ktore vravel Gandalf Frodovi,ked nevedel kam sa ma v Morii vydat.
Vo vseobecnosti smrt neuznavam ako nieco zle,a vzdy ako ma napadne tato myslienka,spomeniem si prave na Gandalfove slova. Bol to mudry chlapik...
Venovane tim,ktorich sa to tyka...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára